reklama

Spokojnosť s nezamestnanosťou?

Nezamestnanosť v máj tohto roka klesla podľa štatistík ministerstva práce na rekordných 4,88 %. Štatistiky ministerstva však neevidujú dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorí nie sú ochotní pracovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Pokiaľ by sme rátali všetkých nezamestnaných, tak sa nám počet nezamestnaných vyšplhá na úroveň 150 – 200 tisíc nezamestnaných. Napriek javu takýchto dlhodobo nezamestnaných dosahujeme rekordne nízku nezamestnanosť. Dôvodov je hneď niekoľko. Zažívame hospodársky rast, rastie dopyt po práci, pozorujeme zdravý vývoj verejných financií a vďaka tomu sa prejavuje aj naďalej pokles nezamestnanosti, i keď pokles je stále pomalší, resp. nižší.

Číslo 4,88 % by sa navýšilo, keby sme zarátali dlhodobo nezamestnaných občanov, odkázaných na poberanie dávok v hmotnej núdzi a odkázané sociálne skupiny. Títo občania potrebujú získať pracovné návyky a je nutné zapojiť ich do trhu práce. Žiaľ, nemáme účinné programy, ktoré by sa pokúšali o ich zapojenie do trhu práce a nevyzerá to, že by sa mal tento stav v najbližšom čase zmeniť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najnižšia miera nezamestnanosti je nameraná v Trenčianskom kraji, menej než 3 %. Na Považí celkovo je nízka miera nezamestnanosti, či už ide o Bratislavu, Piešťany, Hlohovec, Nové mesto nad Váhom, Ilavu alebo Žilinu. V týchto regiónoch je rozdiel minimálny. Na druhej strane tu máme permanentne i regióny s veľmi vysokou mierou nezamestnanosti. Sú to dlhší čas rovnaké regióny ako Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. Situácia sa síce zlepšuje, máme tu i vysoký podiel mladých ľudí do 29 rokov bez práce. Ústredie práce tento stav čiastočne vysvetľuje tým, že v letnom období nastáva najväčší pohyb z kategórie absolventov škôl. Pokiaľ hovoríme o vysokoškolákoch, tak práve oni ostávajú v evidencii pomerne krátko. Problém nastáva pri stredoškolákoch, tých je stále mnoho. Tento stav zapríčiňuje nedostatočná motivácia pre nástup do práce, čo súvisí s kvalitou stredného odborného vzdelania. Stredoškolské vzdelávanie na Slovensku nezodpovedá potrebám zamestnávateľov. Ďalší problém nastáva, pokiaľ naši študenti odchádzajú na zahraničné školy a často sa už nevrátia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najviac voľných pracovných miest máme tradične v Bratislavskom kraji a najmenej v Banskobystrickom. Zaujímavosťou je, že samotné okresy Banská Bystrica alebo Zvolen nie sú na tom až tak zle. Naproti tomu, ako sme spomenuli, okresy Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava majú veľkú nezamestnanosť a ľudia nemajú možnosť získať prácu s vyššou, ako je minimálna mzda. Zamestnávatelia totiž nevidia dôvod, aby ponúkli vyššiu mzdu. A to následne vytvára akúsi beznádej ľudí, keďže i keď sú títo ľudia kvalifikovaní a usilovne pracujú, aj tak zarobia fakticky iba minimálnu mzdu, čo môže spôsobiť vážnu psychickú ujmu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zverejnili sa aj dáta, ktoré nám poukazujú na vysoký počet ľudí, ktorí sú ohrození chudobou. Na Slovensku máme vyše 860 000 ľudí ohrozených chudobou. Štatistický úrad SR hovorí aj to, že štyria z desiatich Slovákov si nemôžu dovoliť zaplatiť týždennú dovolenku a tretina ľudí nie je vôbec schopná čeliť nečakaným výdavkom. Naproti tomu tu máme skvelý vývoj nezamestnanosti, dobrý ekonomický rast a politici hovoria o vysokej kvalite života. Naskytá sa otázka, prečo potom máme 16 % ľudí, čo trpia na Slovensku chudobou? Táto skupina chudobných sa delí na niekoľko skupín. Máme tu predovšetkým občanov, ktorí sú sociálne vylúčení, ako napríklad rómske komunity, bezdomovci a podobne. Títo občania objektívne žijú v extrémnej chudobe, ale k týmto občanom treba pripočítať aj tzv. pracujúcu chudobu a následne máme veľké množstvo ľudí s minimálnou mzdou. Na Slovensku sú rodiny len s jedným pracujúcim rodičom s dvoma či tromi deťmi a s prenájmom alebo hypotékou na krku. Taktiež tu máme rodiny odkázané na dávky v hmotnej núdzi. Títo občania skutočne žijú objektívne v chudobe aj na európske pomery, niektorí dokonca aj na svetové pomery. Súčasný stav by mal byť dostatočným signálom pre našich tvorcov politík.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Štatistický úrad nám predstavil spokojnosť Slovákov so svojím životom a platom na stupnici 1 až 10. Pokiaľ by sme sa Slováka spýtali, ako je spokojný so svojím životom, tak priemerný Slovák ho ohodnotil číslom 7. Existuje prepojenie medzi subjektívnym pocitom blahobytu a individuálnym príjmom, avšak veľký vplyv na vnímanie blahobytu máme pri porovnaní so susedom, spolužiakom či kolegom. Pokiaľ vidíme, že sused zrazu zbohatol alebo sa má oveľa lepšie než ja, resp. manažér má rádovo vyšší plat než ja, tak to má veľký vplyv na vlastný pocit blahobytu. Naši občania sa z objektívnych ale aj subjektívnych dôvodov porovnávajú s inými a často majú pri pohľade na vývoj spoločnosti pocit nespravodlivosti.

ento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

Inštitút zamestnanosti

Inštitút zamestnanosti

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Cieľom Inštitútu zamestnanosti je prezentovať odborné poznatky a ponúkať riešenia z oblasti trhu práce širokej verejnosti a zainteresovaným odborníkom. Inštitút zamestnanosti sa snaží byť nápomocný osobám pôsobiacim v ekonomickom výskume, vzdelávaní a praxi. Viac na: www.iz.sk Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu