Dokáže Európska investičná banka v Bratislave nahradiť granty z Európskej únie?

Autor: Inštitút zamestnanosti | 20.5.2020 o 12:52 | (upravené 20.5.2020 o 13:21) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  151x

Zle pripravené a hlavne neefektívne realizované projekty nemusia priniesť očakávané pozitívne efekty, čo v súčasnosti reálne hrozí pri výstavbe obchvatu Bratislavy D4R7.

Európska investičná banka je tradičná inštitúcia spadajúca pod Európsku úniu a slúži najmä na rozvoj menej rozvinutých krajín a prioritných odvetví, pričom jej úlohou je poskytovať výhodné pôžičky na projekty, ktoré majú mať v danej krajine, resp. regióne za úlohu zlepšenie trhu práce.

Najväčší rozdiel medzi Európskou investičnou bankou a grantmi Európskej únie spočíva najmä v tom, že granty Európskej únie sú nenávratné finančné opatrenia, a teda ich netreba nikomu vracať. Európska investičná banka, naopak, peniaze za zvýhodnených podmienok požičiava na konkrétne projekty, pričom tieto projekty majú mať charakter investícií do rozvoja danej krajiny či regiónu. Na rozdiel od Európskej centrálnej banky však nepožičiava peniaze spôsobom, že ešte niekomu zaplatí za to, že si požičia, pretože Európska centrálna banka mohutne tlačí peniaze a používa expanzívnu menovú politiku.

Význam financií z Európskej investičnej banky pritom najviac vidieť v Bratislave, nakoľko eurofondy (takzvané eurofondy kohézneho charakteru) sú čerpané hlavne na rozvoj regiónov. Môžeme tak konštatovať na nedávnom príklade obnovy verejnej dopravy v Bratislave, cyklotrás či zelenej dopravy. Najvýznamnejšou investíciou do rozvoja Bratislavy je jej obchvat, ktorý z významnej časti financuje práve Európska investičná banka. Dôležité je v tomto momente povedať, že investície do verejnej dopravy sú pre Bratislavu veľmi podstatné, nakoľko ju využíva nemalé percento starších ľudí a jej modernizácia na bezbariérovú je preto nevyhnutná

Verejná doprava taktiež zlepšuje trh práce, keďže ju využíva množstvo ľudí, ktorí dochádzajú za prácou, a zmenšuje automobilové kolóny. Ide teda o podstatné zlepšenie kvality života v hlavnom meste, čo je veľmi dôležité, nakoľko európska aj slovenská populácia starnú a je dôležité zabezpečiť bezpečnú, pravidelnú a dostupnú infraštruktúru. Trh práce je priamo závislý od kvalitnej infraštruktúry, či už od jej dĺžky, kvality alebo objemu dopravných prostriedkov, ktoré dokáže obslúžiť.

Nemenej dôležitá funkcia Európskej investičnej banky je takzvaný rizikový kapitál, ktorý slúži na podporu malých podnikov, resp. startupov, kde je síce na 80 % pravdepodobné, že takýto podnik neprežije, no zvyšných 20 % má potenciál vynahradiť nezdarené investície. Dôležitosť takýchto investícií následne môžeme vidieť na inovatívnom charaktere startupov, ktoré majú nenahraditeľné zastúpenie ne európskom trhu práce.

Význam Európskej investičnej banky najviac vzrástol pravdepodobne po ekonomickej kríze v roku 2010, keď bývalý predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker spustil takzvaný Junckerov plán na obnovu ekonomiky, ktorý minulý rok Európska komisia vyhodnotila ako úspešný. Jedným dychom však ako Inštitút zamestnanosti musíme konštatovať, že Junckerov plán sa neuskutočnil v takej ambicióznej forme, ako si predstavoval, a teda, či bol dostatočný na uzdravenie ekonomiky, ukáže čas.

Inštitút zamestnanosti pozitívne vníma aktivity EIB v Bratislave a ich fokusovanie na verejnú dopravu. Vyzýva však, aby boli všetky projekty dobre pripravené a hlavne kvalitne a efektívne realizované, lebo v opačnom prípade sa nedokážu prejaviť ich pozitívne multiplikačné efekty, čo v súčasnosti reálne hrozí pri výstavbe obchvatu Bratislavy D4R7.
 

logo projektu

Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Zabitie Afroameričana rozzúrilo USA. Polícia nepriznala pravdu

Policajta, ktorý kľačal na Floydovi, zatkli.

Na predaj sú stovky reštaurácií. Korona začala čistiť gastro trh

Nového majiteľa hľadajú podniky po celom Slovensku.


Už ste čítali?