Peniaze štátu a EÚ patria Hornej Nitre. Nie Hornonitrianskym baniam, a. s.

Autor: Inštitút zamestnanosti | 30.6.2020 o 10:08 | Karma článku: 5,66 | Prečítané:  1949x

Štát z verejných zdrojov vyčlenil 9,6 milióna eur na zmiernenie následkov zatvorenia baní v regióne Hornej Nitry. Mal by však dozrieť na to, aby peniaze naozaj šli na podporu regiónu, nie Hornonitrianskym baniam Prievidza, a. s.

O skončení ťažby hnedého uhlia na Hornej Nitre sa hovorí desiatky rokov. Ekonomickí experti aj environmentalisti dlhodobo poukazovali na potrebu zatvoriť hnedouhoľné bane kvôli ich nerentabilnosti a  nepriaznivým vplyvom na životné prostredie. Minulá vláda sa na rozdiel od tých predchádzajúcich rozhodla ťažbu v roku 2023 ukončiť. Aktuálna vláda toto rozhodnutie nespochybňuje a na zmiernenie dopadu zatvorenia baní na zamestnanosť a sociálnu situáciu v regióne vyčlenila 9,6 milióna eur. Z tejto sumy značnú časť tvorí podpora zo štrukturálnych fondov EÚ.

Inštitút zamestnanosti víta končené rozhodnutie o ukončení ťažby na Hornej Nitre, aj snahy vlády o pomoc regiónu. Upozorňuje však, že peniaze Akčného plánu na podporu tvorby nových pracovných miest by mali smerovať naozaj na podporu a rozvoj regiónu, nie firme Hornonitrianske bane Prievidza, a. s. „Tento rozdiel v praxi nechcela predchádzajúca vláda vidieť,“ upozorňuje prezident IZ Viliam Páleník.

Hornonitrianske bane Prievidza sú súkromnou spoločnosťou, ktorá bola privatizovaná v 90. rokoch v časoch Mečiarovej vlády. Súčasní manažéri ovládli obrovský podnik „za lacné peniaze,“ spoločnosť 25 rokov vytvárala zisk a dostávala tiež štátne dotácie na udržiavanie ťažby. „Dnes sú zdroje uhlia v podstate vyťažené, ťažba by skončila aj spontánne. Podľa platnej legislatívy sú HBP povinné po konci ťažby bane uzavrieť a krajinu rekultivovať, ako aj splniť všetky povinnosti zamestnávateľa, ktorý prepúšťa pracovníkov (ako je odstupné), preto by mali ťažbu uzavrieť bez podpory z verejných peňazí,“ hovorí V. Páleník.

Hornonitrianske bane Prievidza premeškali ideálny čas na to, aby svojim zamestnancom pomohli plynulo prejsť z práce pre bane do zamestnania pre iné odvetvia. Ideálny čas bol pred rokom či troma, kedy Slovensko zažívalo ekonomický rast a nezamestnanosť aj na Hornej Nitre bola podpriemerná. Dnes, kedy po koronakríze čelíme hospodárskemu poklesu, bude situácia zamestnancov podniku pri hľadaní práce horšia. Vláda by však nemala zo svojho zámeru zastaviť ťažbu ustúpiť.
Vo výzvach zo štrukturálnych fondov na podporu zamestnanosti v regióne by podľa Inštitútu zamestnanosti mala byť firma Hornonitrianske bane Prievidza, a. s. – a s ňou personálne alebo kapitálovo prepojené firmy – vylúčené z možnosti uchádzať sa o ďalšie prostriedky na tvorbu pracovných miest. „Keď už získali prostriedky na prepustenie baníkov, tak považujem za nekorektné, aby tá istá firma (alebo personálne či kapitálovo previazaná) získala prostriedky aj na ich znovuzamestnanie. Pomoc z verejných peňazí, najmä z eurofondov, musí ísť naozaj na podporu regiónu.

EÚ vznikla zo Spoločenstva uhlia a ocele, sociálne súvislosti regiónov s ťažbou uhlia a výrobou ocele má takpovediac v „rodnom liste“. Táto komisia sa pretransformovala na Komisie pre priemyselné zmeny (CCMI) pri Európskom hospodárskom a sociálnom výbore. V súčasnosti, kedy je prioritou zníženie emisií CO2 a obmedzenie fosílnych palív, CCMI venuje aj vzhľadom na svoju minulosť veľkú pozornosť tomu, aby sa tradičné regióny zamerané na ťažbu uhlia a výrobu ocele úspešne pretransformovali. „EÚ už má za sebou transformáciu banských regiónov v rôznych štátoch EÚ – v Porúrí, v Belgicku, Francúzsku, vo Veľkej Británii. Tam tiež potrebovali riešiť otázku zamestnanosti mnoho tisícov baníkov. Skúsenosť ukazuje, že obrovské banské a oceliarske firmy sa veľmi ťažko transformujú na niečo iné. Úspešnejšie pri transformácii regiónu a zabezpečení zamestnanosti boli projekty, ktoré sa týkali podpory iných činností v regióne,“ hovorí V. Páleník.

Podľa analýz IZ sa netreba obávať, že by všetkých skoro 4 000 zamestnancov HBP naozaj reálne zostalo po zatvorení baní bez príjmu. „Baníci na Hornej Nitre nie sú jednoliatou skupinou. Len časť z nich pracuje pod zemou, pracujú tam ako elektrikári, odborníci na razenie, ventilácie – títo sú po istej rekvalifikácii schopní pracovať aj inde, napríklad v stavebníctve. Podnik tiež vlastní stále funkčnú baňu Čáry na Záhorí, kam časť baníkov môže presunúť. Zahraničných baníkov, ktorí v súčasnosti v baniach pracujú, je možné za určitých podmienok poslať domov. A v neposlednom rade, netreba zabúdať, že mnohí zamestnanci baní už sú v dôchodkovom či preddôchodkovom veku, poberajú rentu, dôchodok alebo môžu odísť do predčasného dôchodku, čiže už sú zachytení v sociálnom systéme,“ zdôrazňuje V. Páleník.

Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?