Doplatia na zvyšovanie minimálnej mzdy nakoniec zamestnanci, ktorí ju poberajú?

Autor: Inštitút zamestnanosti | 3.8.2020 o 11:47 | Karma článku: 4,97 | Prečítané:  1926x

Minimálna mzda a jej výška sú veľmi diskutované výrazy. Predošlá vláda, ktorá samú seba deklarovala ako sociálnu, toto slovné spojenie používala často v súvislosti s jej navyšovaním.

Nie je však navyšovanie ako navyšovanie, pokiaľ sú ignorované odvody či daňové zaťaženia, alebo táto minimálna mzda rastie tak rýchlo, že firmy podnikajúce v segmentoch, kde je často minimálna mzda vyplácaná, strácajú na trhu konkurencieschopnosť. Aký je teda ideálny nárast minimálnej mzdy?

Ekonomike sa posledné roky darilo, bolo teda namieste zvyšovanie minimálnej mzdy. Kto ju najčastejšie poberá? Väčšinou ide o zamestnancov v priemyselnom sektore, textilnom priemysle, v stavebníctve alebo hotelierstve či gastronómii. Z hľadiska Gaussovej krivky rozloženia zamestnancov na trhu práce je to svojimi schopnosťami ohrozený druh zamestnancov a každá manipulácia (aj pozitívna) s podmienkami ich udržateľnosti v zamestnaní musí byť precízne zvážená. Dnes hovoríme o čiastke 580 eur pred zdanením, no ak sa sociálni partneri dohodnú, v blízkej budúcnosti môže ísť až o 60 % z priemernej mzdy, teda o 656 eur, čo je skokový nárast o 76 eur. Je to pred očakávanou krízou správny krok?

V súčastnosti sa nedá presne určiť, koľko ľudí poberá minimálnu mzdu, no odhadujeme, že ide o približne 10 % pracovnej sily. S jej prudkým nárastom totižto súvisí aj jej obchádzanie zo strany zamestnávateľov, napríklad skracovaním úväzkov či vyplácaním časti mzdy v hotovosti. Tento postup Inštitút zamestnanosti hodnotí ako veľmi nekorektný až vulgárny, nakoľko týchto zamestnancov v budúcnosti ukrátia o starobný dôchodok alebo iné druhy poistenia, ktoré z toho vyplývajú.

Je potrebné povedať, že rast minimálnej mzdy musí byť primeraný a uvážlivý. Doteraz sme žili takzvané „dobré časy“ a rast minimálnej mzdy bol na mieste. Nastal však určitý paradox a to, že nenastal ani spomínaný masový krach firiem, ktorý zamestnávatelia v súvislosti so zvyšovaním minimálnej mzdy spomínali, ale tým, že narástlo aj obchádzanie tejto minimálnej mzdy, tak sa reálne cieľ, že sa budú mať ľudia lepšie, nenaplnil. Išlo preto o príliš razantné zvyšovanie minimálnej mzdy.

Taktiež je potrebné aktívne pracovať s odpočítateľnými položkami, zaviesť do legislatívy ich valorizovanie spolu s minimálnou mzdou, aby reálna minimálna mzda po zdanení najmä v zaostalejších regiónoch bola skutočne vyššia a ľudia pocítili zvyšovanie životnej úrovne. Táto legislatívna úprava by sa pritom mohla špecifikovať na zaostalejšie regióny, aby sa zvyšovanie čistej mzdy zamestnancov v týchto regiónoch nedotklo podnikateľov a nemuseli minimálnu mzdu obchádzať alebo prepúšťať.

Nezanedbateľným následkom zvyšovania minimálnej mzdy je aj konkurencieschopnosť firiem. S nižším disponibilným zostatkom po vyplatení vyšších miezd zostane menej financií na investície, plnenie zákazok či celkovú prevádzku firmy.

Inštitút zamestnanosti podporuje navyšovanie minimálnej mzdy systematicky, uvážene a cielene, pričom zvýrazňuje, že je podstatné zvyšovanie čistej mzdy. Tá je aj po nárazovom navyšovaní stále na chvoste Európskej únie.

Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Čaputová bude mať mimoriadny príhovor k národu

Slovensko eviduje celkovo 9 078 prípadov nákazy koronavírusom.

Autorská strana Petra Schutza

Bič na boľševika, Michel v karanténe a prebudená SIS

Komentár tajnej služby o vplyve Číny si zaslúži zarámovať.


Už ste čítali?